Komárno

Vlajka mesta Komárno.
Mestská vlajka má podobu troch pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého a červeného. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je dvomi cípmi, t. j. jednym zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami mestského erbu. Komárno sa v histórii spomína od r. 1075 ako obec s trhom, prievozom a prístavom pod názvom Camarum. Ďalšie doložené názvy sú: Kamarun (1216), Kamarn, Kamar (1218), Kamaron (1223), Kamarim (1230), Kamarun (1235), Komaron (1245), Camarun (1268), Kamar, Kamarun (1283), Kumarun (1317), Kamarun, Kamarinum (1345), maď. Komárom.
Obec patrila ku kráľovským majetkom, časť s právom na rybolov kláštoru v Hronskom Beňadiku. V r. 1242 ju spustošili tatári, v r. 1265 získala mestské výsady podľa budínskeho vzoru (právo trhu, voľbu richtára, vlastný súd, oslobodenie od mýta, možnosť výkupu z poddanských povinností). Od r. 1242 mesto spravovali hradní župani Henel so synmi, neskôr Walter, zač. 14. stor. sa ho zmocnil Matúš Čák. V r. 1317 ho vybojoval Karol Róbert a daroval ostrihomskému arcibiskupovi, v r. 1331 zvolenskému županovi Dončovi. V r. 1489 Matej I. daroval mestu zem Várk őz. Hrad v Komárne spomína už Anonymus v 12. stor., v listine je doložený v r. 1218. Stal sa strediskom hradného panstva Komárno. Vlajku, alebo vlajky vyrobíme na objednávku.