Rimavská Sobota

Vlajka mesta Rimavská Sobota.
Mestská vlajka má podobu troch pozdĺžnych pruhov čierneho, červeného a bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je dvomi cípmi, t. j. jednym zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami mestského erbu. Na území dnešného mesta Rimavská Sobota bolo osídlenie v eneolite, bolo tu rozsiahle sídlisko pilinskej kultúry a hromadné nálezy bronzov zo staršej a mladšej doby bronzovej. Obec sa vyvinula na starom sídlisku, ktoré bolo v 12. storočí trhovým strediskom. Prvá zmienka je z roku 1270. Názov obce je doložený z roku 1270 ako Rymoa Zumbota, z roku 1321 ako Ryma Zumbath, z roku 1387 ako Rymazombatya, z roku 1773 ako Rimanska Sobotta, z roku 1786 ako Rimavská Sobota, maďarsky Rimaszombat, nemecky Gross-Steffelsdorf. V 12. storočí patrila s celým povodím Rimavy kaločskému arcibiskupovi. V roku 1334 ju získali Széchyovci, v roku 1335 získala výsady mesta Budína, ale vyvíjala sa ako poddanské mestečko. Bratríci tu postavili pevnosť Sobôtku. V rokoch 1441-1460 bola Rimavská Sobota v moci jiskrovcov. V 16. storočí patrila Lossoncziovcom, ktorí tu v roku 1596 mali 90 usadlostí, Országhovcom, po nich Forgáchovcom a Koháryovcom, od ktorých sa mestečko vykúpilo v roku 1790. Definitívny erb má z roku 1595 a to doprava hľadiacu čiernu orlicu. V rokoch 1554-1593 bola pevnôstka i mesto v držbe Turkov. Počas SNP prenikali do priestoru mesta partizáni brigády Churščov a ničili dopravné spoje. Rimavskú Sobotu oslobodili 21. 12. 1944 vojská II. ukrajinského frontu. Po oslobodení, ale najmä v 60. rokoch nastal rozmach mesta. Bol vybudovaný potravinársky kombinát, tabakový priemysel, bitúnok, mliekareň, konzerváreň, liehovar a hydinárske závody. Rimavská Sobota má priznaný štatút mesta. Vlajku, alebo vlajky vyrobíme na objednávku.