Sečovce

Vlajka mesta Sečovce.
Mestská vlajka má podobu troch pozdĺžnych pruhov červeného, modrého a bieleho. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je dvomi cípmi, t. j. jednym zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami mestského erbu. Osídlenie v neolite, nálezy z doby slovanskej. Obec sa spomína od roku 1255 ako Zeech, z roku 1312 ako Zeech, z roku 1355 ako Kethzeech, z roku 1356 ako Zeech, z roku 1480 ako Galzech, z roku 1773 ako Szecžowce, z roku 1786 ako Szečowcze, z roku 1808 ako Sečowcze, z roku 1927 ako Sečovce, maďarsky Gálszécs. Obec v roku 1255 bola majetkom magistra Petra z rodu Aba, v roku 1320 patrila Mičbánovcom a hradu Purustyan. Od roku 1437 sa Sečovce spomínajú ako zemepanské mestečko s jarmočným právom a mýtom. V erbe, pochádzajúcom zo začiatku 16. storočia malo orlicu s mesiacom a hviezdou. V roku 1451 boli zemepánmi Rozgonyiovci, v roku 1466 Š. Perényi. V rokoch 1470-1490 sa Sečovciach konali župné zhromaždenia. V roku 1600 sa pánmi mestečka stala rodina Szemereovcov a pripojila ho k panstvu Trebišov. Hospodársky život sa v 17. storočí pomerne rýchlo rozvíjal. V roku 1633 sa spomína tunajší cech obuvníkov, v roku 1642 krajčírov a kožušníkov. V protihabsburských bojoch a následkom moru v roku 1663 utrpelo mestečko značne škody. Súpis z rokov 1715-1720 udáva, že bolo takmer zbúrané. V roku 1936 tu bola veľká protifašistická manifestácia. Počas 2. svetovej vojny pôsobili v chotári obce partizánske skupiny, ktoré začali vznikať už od roku 1943. Koncom 1944 tu pôsobil partizánsky oddiel Buďonnyj. V zime v roku 1944 boli Sečovce 7 týždňov vo frontovom pásme a boli značne poškodené. Mesto oslobodili dňa 2. 12. 1944 vojská 4. ukrajinského frontu. V rokoch 1948-1960 boli sídlom okresu. Sečovce majú priznaný štatút mesta. Vlajku, alebo vlajky vyrobíme na objednávku.