Sabinov

Vlajka mesta Sabinov.
Mestská vlajka má podobu dvoch pozdĺžnych pruhov červeného a modrého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je dvomi cípmi, t. j. jednym zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami mestského erbu. Obec je doložená z roku 1248 ako Sceben, neskôr ako Scybinium (1299), Zyben (1322), Zybinium (1324), Cybinium (1354), Zeben (1395), Szben (1398), Seben (1420), Czibinium (1437), Szabinow (1773), Sabinov (1786), Sabinov, Sobinov (1920), Sabinov (1927); maďarsky Kisszeben, Szeben; nemecky Zeben; latinsky Sibinium, Cibinium. Obec sa spomína v roku 1248 ako súčasť kráľovského hradného panstva Šariš. V polovici 13. storočia sa tu usadili saskí prisťahovalci. Veľký Šariš, Sabinov a Prešov vytvárali toryské spoločenstvo miest, ktorému Belo IV. udelil spoločné mestské privilégium 3 toryských miest a v roku 1299 Ondrej III. rozšíril o výsady spišských hostí. V roku 1336 s donáciou Karola Róberta zväčšil chotár mesta, v roku 1371 získalo v Poľsku právo platiť také clo ako domáci poľskí obchodníci, v roku 1405 sa stalo slobodným kráľovským mestom (mestské výsady ako Košice). V polovici 15. storočia sa exponoval v boji proti bratríkom, ktorí ho v roku 1461 vypálili. Oslabené mesto sa usilovali získať okolití magnáti, preto si Sabinov v roku 1472 vymohol sľub od panovníka, že ho neodcudzí korune. Od roku 1480 bol členom Pentapolitany – spoločenstva piatich východoslovenských slobodných kráľovských miest. Od 17. storočia začína mesto upadať, keď ho za protihabsburských povstaní drancovali obe strany. Mor v roku 1710 a neúroda v roku 1794 boli zavŕšením úpadku. Zomrelo 2278 obyvateľov, mnohí sa vysťahovali do Haliča a Vladimírska. Vlajku, alebo vlajky vyrobíme na objednávku.

Odoberať RSS - Sabinov