Šaľa

Vlajka mesta Šaľa.
Mestská vlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov žltého, bieleho, červeného, bieleho a žltého. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je dvomi cípmi, t. j. jednym zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami mestského erbu. Šaľa bola osídlená už v praveku. Na území mesta bola nájdená čelová kosť neandertálca. Je tu archeologicky doložené neolitické sídlisko volútovej kultúry, eneolitické sídlisko a pohrebisko čačianskej kultúry, pohrebisko skrčencov nitrianskej skupiny a sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, sídlisko hallštattské a laténske, žiarové pohrebisko z 2.–3. storočia, veľkomoravské kostrové pohrebisko z 9. storočia a slovanská osada z 10.–11. storočia. Starobylá obec sa vyvinula na starom slovanskom osídlení. Je doložená z r. 1002 ako Sala. Neskoršie doložené názvy sú: utraque Sala (1251), Sallya (1773), Šaľa nad Váhom (1920), Šaľa (1945), maď. Sellye. Obec patrila Nitrianskemu hradu, v 11.–12. storočí časť kláštoru na Panónskej hore, od r. 1251 do 16. storočia premonštrátorskému kaštieľu v Znieve. V r. 1534 Šaľu obsadil veliteľ hradu Šurany Nyári, v r. 1548 ju vrátil premonštrátorom. V r. 1554 ju zálohovali rodinám Pogányiovcov a Illésovcov , v r. 1563–1586 patrila jágerskému biskupovi, od r. 1586 jezuitom, v r. 1773 študijnému fondu. V r. 1776 patrila komore, ktorá ju prenajala Serionemu . V 11.–12. storočí bol v Šali kláštor benediktínov, v 13.–16. storočí kláštor premonštrátorov, v r. 1597–1615 a 1637– 773 kláštor jezuitov. V r. 1241–1242 obec zničili Tatári, v 13. storočí tu bol opevnený kláštor, neskoršie protiturecká pevnosť. V r. 1529, 1530, 1541 a 1599 Šaľu vyplienili Turci. Vlajku, alebo vlajky vyrobíme na objednávku.

Odoberať RSS - Šaľa