Územie dnešného Švajčiarska bolo postupne súčasťou Rímskej, Franskej a Svätej rímskej ríše národa Nemeckého.
Cisárska vlajka zobrazovala čierneho orla s červeným zobákom a pazúrmi na zlatom poli. Vlajka Svätej rímskej ríše národa Nemeckého zobrazovala čierneho orla s červeným zobákom a pazúrmi na bielom poli. Územiu Schwyz udelil v roku 1240 cisár Fridrich II. výsadu používať červenú vlajku na znamenie práva moci nad životom a smrťou. V roku 1289 za podporu kráľa Rudolfa I. Habsburgského vo vojne proti Burgundsku získal Schwyz právo používať kríž, na ktorom bol umučený Ježiš Kristus, ako sväté znamenie na ochranu a šírenie kresťanstva. V roku 1291 po smrti nemeckého kráľa Rudolfa I. sa spojili na ochranu svojich starých práv tri pôvodné kantony Schwyz, Uri a Unterwalden pod spoločnou červenou vlajkou s bielym krížom. Z úcty a na pamiatku tohto historického okamihu bol 1. august 1291 určený za vznik starej federácie a vyhlásený štátnym sviatkom. Cisárska dynastia Habsburgovcov sa opätovne pokúšala o podrobenie federácie, ale jej pokusy mali opačný výsledok a federácia postupne dobyla ďalšie habsburgské územia. Úplnú nezávislosť od Svätej rímskej ríše národa Nemeckého dosiahla federácia po víťazstve vo švábskej vojne v roku 1499. Od roku 1509 pápež Julius II. začal používať na svoju ochranu neporaziteľnú švajčiarsku gardu. Federácia mýtus neporaziteľnosti stratila porážkou v bitke pri Marignane v roku 1515 proti Francúzsku. Skončilo sa obdobie expanzie a federácia začala vystupovať a konať neutrálne. Následkom rozširovania francúzskej revolúcie vznikla v roku 1798 Helvétska republika s centralizovanou vládou nad zväzkom samostatných kantonov. Helvétska republika v období svojho trvania 1798 - 1803 používala zeleno - červeno - žltú vlajku so žltým nápisom RÉPUBLÍQUE HELVÉTÍQUE v červenom pruhu. V roku 1803 Napoleon obnovil švajčiarsku nezávislosť a viedenský kongres po porážke Napoleona v roku 1815 úplne potvrdil nezávislosť Švajčiarska a garantoval jeho trvalú neutralitu. Švajčiarsko sa stalo sídlom viacerých medzinárodných organizácii. Podoba švajčiarskej vlajky je výnimočná. Spolu s vlajkou Vatikánu má tvar štvorca. Červené pole vlajky symbolizuje odolnosť, statočnosť, silu a odvahu. Biely kríž znamená mier a poctivosť.
