Británia bola súčasťou rímskej ríše do roku 410. Po odchode Rimanov, začali úrodné územie osídlovať germánske kmene. Po Angloch, ktorí zabrali najväčšiu časť územia bolo pomenované Anglicko.
V roku 596 pápež Gregory I. Veľký vyslal do Británie benediktinského opáta Augustína so skupinou 40 mníchov šíriť kresťanstvo a v roku 601 ho menoval I. arcibiskupom v Canterbury. V tom období za panovania Justiniana I. dosiahla Východorímska ríša najväčšieho územného rozmachu a Konštantinopol patril k najdôležitejším obchodným strediskám a mal určujúci vplyv na obchod, kresťanské náboženstvo, politický systém, právo, architektúru a umenie v značnej časti Europy a stredného východu. Spojenectvo s Byzantskou ríšou zaručovalo bezpečnosť a obchodné výhody. Spojenci preto označovali svoje lode a územia bielou vlajkou s červeným krížom. Jednoduchší a dobre viditeľný symbol prebratý z byzantskej vlajky.
Koncom 11. storočia prenikli zo strednej Azie do krajín východného stredomoria výbojné kočovné kmene Seldžických Turkov. Prerušili obchod byzantských, janovských a benátskych kupcov s Indiou a Čínou a ohrozovali Konštantinopol. V roku 1095 pápež Urban II. na cirkevnom koncile v Clermonte vyhlásil križiacku výpravu na 15.8.1096 pod spoločnou bielou vlajkou s červeným krížom. Biela farba na vlajke symbolizovala čistotu, zmierlivosť, odovzdanosť kresťanstva a červený kríž bol symbolom utrpenia a preliatej krvi Ježiša Krista a kresťanských mučeníkov. Hlavným patrónom križiakov a rytierov bol starokresťanský mučenik svätý Juraj. Na III. križiackej výprave 1189 - 1192 sa zúčastnil aj anglický kráľ Richard I., ktory za hrdinstvo v boji a neporaziteľnosť dostal prezývku Levie srdce. Dvakrát porazil Saladina a nakoniec s ním uzavrel prímerie a zachranil Jeruzalem pre kresťanov aj moslimov. Po navrate kráľa Richarda I. Levie srdce domov svätý Juraj sa stal patrónom Anglicka. Od roku 1222 bol v Anglicku zavedený sviatočný deň svätého Juraja a od roku 1415 bol povýšený na jeden z najvýznamnejších sviatkov roka a jeho symbolom bol kríž svätého Juraja - biela vlajka s červeným krížom.
V roku 1603 po smrti bezdetnej anglickej kráľovny Alžbety I. nastúpil na anglický trón škótsky kráľ Jakub VI. Jeho matka Mária bola sesternica Alžbety I. Spojené anglické a škótske kráľovstvo ako samostatný štát Kráľovstvo Veľkej Británie existoval v rokoch 1707 - 1801a používali spoločnú vlajku, ktora vznikla preložením anglickej vlajky - kríža svätého Juraja so škótskou vlajkou - krížom svätého Ondreja, ktorý bol hlavný patrón Škótska. Podľa legendy počas bitky v 8. storočí sa zjavil na modrom nebi biely mrak v tvare pismena X. Škóti v zjaveni videli kríž na ktorom bol ukrižovaný svätý Ondrej a uverili, že stoji na ich strane. Po víťaznej bitke vyhlásili svätého Ondreja za svojho patróna a začali používať modrú vlajku s bielym diagonálnym krížom - kríž svätého Ondreja.
Po potlačení írskeho povstania vzniklo v roku 1801 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska. Na vlajku Kráľovstva Veľkej Británie bol preložený írsky symbol - kríž svätého Patrika - červený diagonálny kríž na bielom poli. Kríž svätého Patrika nemal v Írsku bohatú históriu a nebol írskym najvýznamnejším symbolom, ale bol veľmi vhodne navrhnutý a použitý pre novú a jedinečnú vlajku Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska. V roku 1922 veľká časť Írska opustila Spojené kráľovstvo, ktoré sa premenovalo na Spojené kráľostvo Veĺkej Británie a Severného Írska, ale vlajka nazývana Union Jack zostala bez zmeny. Malý Union Jack je v ľavom hornom rohu na vlajkách bývalých britských kolónii a na námorných a leteckých vlajkách.
