Spišská Belá

Vlajka mesta Spišská Belá.
Mestská vlajka má podobu ôsmich pozdĺžnych červeno- bielych pruhov. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je dvomi cípmi, t. j. jednym zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami mestského erbu. Osídlenie nastalo už paleolite; sídlisko je z mladšej doby bronzovej, laténskej, rímskej a púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu. Obec je doložená z roku 1263 ako Bela, neskôr ako Spišská Belá (1920); maďarsky Szepesbéla; nemecky Waltnsdorf. Spišská Belá je stará slovenská obec, ktorú v polovici 13. storočia dosídlili Nemci. Patrila do Spoločenstva spišských Sasov. Mestečko patrilo medzi najbohatšie spomedzi 13 miest, ktoré boli v zálohu Poľska. Veľký chotár bol bohatý na pasienky a lesy. V 17. storočí bolo známe týždennými a výročnými trhmi (v roku 1607 získala jarmočné právo). V 18. storočí bolo strediskom kožiarskych remesiel, kožušníkov, obuvníkov a čižmárov. V roku 1752 malo 255 remeselníkov, z toho 98 ševcov a 40 kožušníkov, v roku 1772 bolo tu 5 cechov. Mesto malo vysoký stav koní a hovädzieho dobytka. Tunajšie ľanové plátno sa vyvážalo aj do Turecka. V roku 1778 vznikol liehovar (belianska borovička) a konzerváreň. V 18. storočí tu pracovala vysoká pec a hámre. Začiatkom 19. storočia začala remeselná výroba upadať. Vznikla tu veľká píla, škrobáreň, v roku 1898 tabaková továreň. V roku 1895 bolo mesto železnicou spojené s Popradom. Vlajku, alebo vlajky vyrobíme na objednávku.