Strečno

Vlajka obce Strečno.
Obecná vlajka má podobu siedmich pozdĺžnych zeleno-bielych pruhov. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami obecného erbu. Na území dnešnej obce Strečno boli sídliskové nálezy púchovskej kultúry zo zlomu letopočtu, slovanské sídlisko z 9.-11. storočia, stredoveká pevnôstka. Hradná provincia sa spomína okolo roku 1300, v roku 1321 ako tunajšie mýto. V roku 1384 obec bola sídlom strečnianskej (žilinskej) župy, ku ktorej patrili hradné panstvo Strečno, Žilina, hradné panstvá Lietava, Starý hrad, Budatín. Názov obce je doložený z roku 1300 ako Strechun, z roku 1321 ako Strechen, z roku 1358 ako Strychen, z roku 1384 ako Castrum Strechyn, z roku 1438 ako Streczen, Streczan, z roku 1598 ako Ztrechen Waralya, z roku 1773 ako Strečan, z roku 1786 ako Strečno, maďarsky Sztrecsnó, Sztrecsény. Začiatkom 14. storočia bolo Strečno majetkom Matúša Čáka, potom kráľovským majetkom, koncom 14. storočia ho dostal kališský palatín Sandzivoj, po ňom opäť kráľ. Začiatkom 16. storočia mal hrad v zálohu Burian zo Svetlova. Ďalšími majiteľmi boli Mikuláš Kostka zo Sedlca, Desszewffyovci, v roku 1601 Wesselényiovci, koncom 17. storočia Esterházyovci. Hradné panstvo sa rozdelilo na dve, neskôr na tri časti zo sídlom správy v Žiline (Esterházyovci), Tepličke nad Váhom (Löwenburg, Windischgrätz), Gbelanoch (Serényi, Majláth). Panstvo tvorili Žilina, Oškerda, Strečno, Mojš-lúčka, Stráňany, Turo-Tri Dvory, Poluvsie, Teplička nad Váhom, Gbelany, Ilové, Porúbka, Tižina a neskôr založené Lutiše. Vlajku, alebo vlajky vyrobíme na objednávku.