Kremnica

Vlajka mesta Kremnica.
Mestská vlajka má podobu siedmich pozdĺžnych pruhov modrého, žltého, červeného, bieleho, modrého, žltého a červeného. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je dvomi cípmi, t. j. jednym zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť pruhov na vlajke je daná farbami mestského erbu. Prvá písomná zmienka o Kremnici je doložená z roku 1328. Názvy obce sa postupne menili: z roku 1328 je písomne doložený názov Cremnychbana, z roku 1331 Kremnicia, z roku 1332 Cremnic, z roku 1335 Cremnech, Cremnecz, z roku 1338 Cremnuch, z roku 1343 Crempnuch, z roku 1389 Chrempnichya, z roku 1394 Cremnicia, z roku 1476 Krembnicia, z roku 1526 Kremnica. V roku 1328 starobylá osada Cremnychbana dostala od Karola Róberta základné mestské slobody (právo voliť richtára a prísažných, právo odvolať sa na kráľovský súd atď.) a chotár v okruhu dvoch míľ, v ktorom mohli ťažiť drevo a zakladať osady. Okrem toho dostala banské a mincovné slobody podľa Kutnej Hory. Mali zrejme zabezpečiť práva kutnohorských minciarov, ktorí prišli do Kremnice, keď tu vznikla aj mincovňa, ktorá sa s tunajšou ťažbou zlata stala na dlhý čas dominujúcim faktorom vo vývoji mesta. V roku 1329 tu začali raziť uhorské groše, v roku 1335 zlaté florény, známe ako kremnické dukáty. V druhej polovici 14. storočia je doložená vyspelá banská a hutnícka technika pri ťažbe a výrobe zlata. Vlajku, alebo vlajky vyrobíme na objednávku.