Banská Štiavnica

Vlajka mesta Banská Štiavnica.
Mestská vlajka je modrej mariánskej farby lemovaná bielou bordurou. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je dvomi cípmi, t. j. jednym zástrihom, siahajúcimi do tretiny jej listu. Farebnosť vlajky je daná farbami mestského erbu, ktorý je najstaršie zachovaným erbom na Slovensku. Mesto Banská Štiavnica leží vo vnútri kaldery, ktorá vznikla zhruba pred 13,5 miliónmi rokov prepadnutím jadra Štiavnického stratovulkánu v Panónskom mori po sérii jeho erupcií, ktoré vytvorili okolie dnešného mesta nazývané Štiavnické vrchy v južnej časti stredného Slovenska. Najvyšší vrch pohoria sa nazýva Sitno (1009 m n. m). Územie mesta bolo osídlené Keltami už v 3. – 2. storočí pred n. l., ktorí tu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako terra banensium – zem baníkov. Z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238 dostalo mesto mestské privilégiá a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou, najstaršie zachovanou mestskou pečaťou a druhou najstaršou pečaťou vôbec v bývalom Uhorsku a najstaršie zachovanou pečaťou v Európe, ktorá obsahuje banské znaky – kladivko a želiezko. V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku. Roku 1763 v meste vznikla Vysoká banská škola, v roku 1770 premenovaná na akadémiu, prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Dňa 11. decembra 1993 bolo mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Vlajku, alebo vlajky vyrobíme na objednávku.

Subscribe to RSS - Banská Štiavnica