História nemeckej vlajky siaha až do obdobia rímskej ríše.
Germánia Inferior - územie na zapad od Rýna a Germania Superior - územie na juh od Dunaja boli rímske provincie. Magna Germánia bolo územie slobodných germánskych kmeňov. Po zániku Západorímskej ríše v roku 476 začala sa postupne vytvárať Franska ríša.
Korunováciou najvýznamnejšieho franského panovníka Karola Veľkého za cisára pápežom Levom III. v Ríme dňa 25.12.800 sa začala písať tisíc ročná história Svatej ríše rímskej národa nemeckého až do roku 1806. Cisárska vlajka zobrazovala na zlatom poli čierneho orla s červeným zobákom a pazúrmi. Vlajka franskej ríše zobrazovala na bielom poli rovnakého čierneho orla s červeným zobákom a pazúrmi. Znak orla bol v minulosti symbolom rímskej ríše a bol sučasťou rímskych vexilii. Vojnová vlajka Svätej ríše národa nemeckeho bol biely kríž na červenom poli. Od roku 1401 zmenila cisárska vlajka podobu orla za orla s dvomi hlavami.Od roku 1437 sa na cisárskej vlajky začali pridávať erby panovníka.
V roku 1806 donútil Napoleon cisára Franza Habsburského k zloženiu cisárskej koruny. Na stranu Napoleona sa pripojilo 36 nemeckých štátov Rýnskej konferencie okrem Rakúska, Pruska, Hessenska a Brunswicka. Po bitke národov v období 1815 - 1848 Nemecká konfederácia používala cisársku vlajku s čiernym dvojhlavým orlom s červenými zobákmi a pazúrmi na zlatom poli a v rokoch 1848 - 1850 používala čierno - červeno - žltú trikolóru.
Rozpory medzi Rakúskom a Pruskom prerástli vo vojnový konflikt a následnému rozdeleniu na Južnú nemeckú konferenciu na čele s Rakúskom a Severnú nemeckú konferenciu na čele s Pruskom a prezidentom Wilhelmom I. pruským kráľom. Dňa 1.7.1867 prijali ústavu a novú vlajku čierno - bielo - červenú trikolóru, ktorá vznikla kombináciou čierno - bielej vlajky Pruska a spoločnej červeno - bielej vlajky Hanzy - spolku slobodných hanzovných miest. Čierna farba symbolizovala čiernu a temnú minulosť. Biela predstavovala svetlú a žiariacu budúcnosť. Červena znamenala boj za národnú jednotu. Na označenie obchodných a vojnových lodí sa používala obchodná a vojnová vlajka. Tieto vlajky prevzala aj II. nemecká ríša v rokoch 1871 - 1919, ktorá vznikla po víťazstve Pruska nad Napoleonom III. a zanikla porážkou v I. svetovej vojne.
V roku 1919 v meste Weimar bola prijatá demokratická spolková ústava s novou vlajkou. Čierno - červeno - žltou trikolórou, ktorú používali revolucionari v Nemecku boji za rovnosť, bratstvo a slobodu.
Tvrdé až likvidačné, kapitulačné podmienky spôsobili volebné víťazstvo národných socialistov na čele s Adolfom Hitlerom, ktorý sa usiloval vytvoriť III. nemeckú ríšu. Počas jej trvania v rokoch 1933 - 1945 bola Weimarská vlajka najskôr nahradená vlajkou II. nemeckej ríše a od roku 1935 do roku 1945 na dlhých 10 rokov sa začala používať červená vlajka s hákovým krížom v bielom kruhu. Červená symbolizovala sociálne myšlienky, biely kruh znamenal čistú árijskú rasu a čierna svastika - hákový kríž symbolizoval boj a vôĺu po víťazstve produktívneho árijského človeka.
Po skončení II. svetovej vojny víťazné mocnosti rozdelili Nemecko na štyri zóny. Americká, Britská a Francúzska postupne splynuli v roku 1949 do jednej Spolkovej republiky Nemecko s čierno - červeno - žltou vlajkou. Sovietská zóna sa nazývala od roku 1959 Nemecká demokratická republika a používala čierno - červeno - žltú vlajku s budovateľským emblémom, ktorý symbolizoval jednotu pracujúceho ľudu v priemysle, vede a poľnohospodárstve. Po páde komunizmu, došlo v roku 1990 k zjednoteniu Nemecka a zavedeniu spoločnej nemeckej vlajky.
Dvojdielne video o histórii Nemeckej vlajky v nemeckom jazyku na youtube:
